Rodon - knihovna, umění, hudba, fotogalerieVzrůst mravnosti a morálky je nezbytnou podmínkou rozvoje společnosti.

Vlna teroristických útokov v Európe je výsledkom nezodpovednej migračnej politiky. Vo svojom vyhlásení to 19. júna uviedla poľská premiérka Beata Szydlová:

„Je to výsledok roky vedenej nezodpovednej politiky, čo viedlo k situácii, že ľudia, ktorí prišli do Európy alebo v nej žili niekoľko generácií, sú teraz ponechaní napospas a nemajú žiadnu perspektívu pre svoju budúcnosť,“ povedala Szydlová vo svojom rozhovore pre poľskú televíziu.

Predsedníčka vlády sa opakovane vyjadrila proti premiestňovaniu utečencov. Politici sa podľa nej z dôvodu, aby sa cítili dobre, rozhodli premiestniť týchto ľudí z jedného miesta na druhé a tak tento problém vyriešiť: 

„Problém sa tým však nevyrieši. Preto poľská vláda hovorí jasne a priamo, že týmto ľuďom musíme pomôcť, ale musíme to urobiť tam kde žijú – v ich domovských krajinách,” zdôraznila Szydlová.

V interview sa tiež vyslovila proti humanitárnym koridorom, ktoré majú utečencom zabezpečovať zdravotnícku starostlivosť: 

„Ak hovoríme o humanitárnych koridoroch, v prvom rade žiadam o odpoveď na to, či by nebolo jednoduchšie otvoriť nemocnicu priamo na mieste? Môžeme tak pomôcť a liečiť viac ľudí na konkrétnom mieste, ako keby sme ich mali priviesť do Poľska,” dodala poľská politička.

Na jeseň roku 2015 sa krajiny Európskej únie rozhodli umiestniť na území svojich členských štátov 160 000 utečencov z Afriky a Stredného východu, ktorí sa v tom čase nachádzali v Grécku a Taliansku.

Rada ministrov Európskej únie schválila 22. septembra 2015 kvóty na prerozdelenie týchto migrantov. Za návrh vtedy hlasovali všetky krajiny s výnimkou Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Rumunska. Fínsko sa hlasovania zdržalo. Od krajín V4, po tom na poslednú chvíľu odskočilo Poľsko, avšak neskôr sa Varšava pridala na stranu svojich partnerov z Vyšehradskej štvorky. Podľa spravodajského portálu Sputnik, Poľsko prijalo od toho času 7 000 ľudí, Česká republiku – 1 600, Maďarsko – 1 300 a Slovensko – 900. Za ostatné dva roky Poľsko a Maďarsko neprijali ani jedného migranta a Česká republika prijala 12 ľudí. Slovensko podľa údajov ministerstva vnútra SR za rok 2017 schválilo zatiaľ 10 žiadostí.

Európska komisia (EK) začala 13. júna v tejto súvislosti súdne konanie proti Poľsku, Maďarsku a Českej republika o porušení právnych predpisov EÚ. Podľa eurokratov tieto štáty nevykonali pri riešení problematiky migrantov a utečencov žiadne opatrenia. Formálne oznámenia bolo Varšave, Budapešti a Prahe zaslané 14. júna. Stredoeurópske krajiny majú čas vyjadriť sa ku krokom Komisie do 30 dní.

Národné noviny v tejto súvislosti pripomínajú, že Slovenská republika ohľadne presídľovacej schémy podala 3. decembra 2015 na Radu EÚ žalobu na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu. Bratislava v nej žiada, aby súd vyhlásil rozhodnutie Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka za neplatné. K žalobe sa 4. decembra 2015 pridalo aj Maďarsko. Napriek tomu však Komisia voči našej vlasti, na rozdiel od našich troch partnerov vo V4, konanie nevyhlásila, čo vyvolalo obavy, či naša vláda neprijala tajný záväzok, ktorý by bol v rozpore s oficiálnym postojom Ficovho kabinetu proti prerozdeleniu utečencov na základe kvót.

Slovenský predseda vlády však 15. júna na pôde Národnej rady SR ubezpečil, že k žiadnemu tajnému záväzku nedošlo, lebo by to išlo proti oficiálnej politike vlády:

„Migrácia je stále vážna téma, ale nie je vhodné, aby sme takúto citlivú problematiku zneužívali na politikárčenie. Nie je možné pred touto problematikou utiecť a stále sme presadzovali tzv. efektívnu solidaritu. Teda každá krajina musí určitým spôsobom prispieť, pokiaľ ide o dôsledky migrácie, ale musí mať suverénne právo si vybrať, ako túto solidaritu prejaví,” vysvetlil slovenský premiér.

Zdroj: narodnenoviny.sk