Rodon - knihovna, umění, hudba, fotogalerieVzrůst mravnosti a morálky je nezbytnou podmínkou rozvoje společnosti.

Vo verejnej diskusii na Slovensku sa veľa hovorí o úlohe „politických mimovládok“ v politickom procese. Na jednej strane vykonávajú väčšinou všeobecne prospešnú činnosť, ktorej prínos nikto nespochybňuje.

Zároveň sa však aktívne zapájajú do do verejnej diskusie a tvorby verejnej politiky v oblasti geopolitiky, multikulturalizmu a práv menšín, kde vystupujú ako zástupcovia občianskej spoločnosti. V tomto článku na konkrétnych faktoch a štatistikách ukazujeme, že tieto subjekty v podstatných politických postojoch: 1. nereprezentujú občiansku spoločnosť, ale iba jej menšinovú časť; 2. bližšie popisujeme, aké hodnoty („ideológiu“) presadzujú.

Mimovládny sektor na Slovensku

Na Slovensku existuje viac ako 60 000 mimovládnych organizácií. Patria medzi ne občianske združenia, neziskové organizácie, fondy a nadácie. Drvivá väčšina týchto subjektov nevstupuje do politického boja. Venujú sa športu, kultúre, pomoci sociálne slabším, čisteniu a opravám verejných priestranstiev, komunitným záhradám. Ide aj o združenia psíčkarov, záhradkárov, strelcov, poľovníkov, rybárov, profesné komory, komunity okolo škôl a škôlok atď.

Do mimovládneho sektora patria ale aj občania aktívne angažovaní v politickej sfére, teda presadzujúci isté opatrenia, zmeny legislatívy či spôsobu konania štátnych orgánov. Nezriedka takým spôsobom, že presadzujú v spoločnosti určité konkrétne hodnoty.

Čo sú to „politické mimovládky“?

Práve týmto spôsobom je aktívnych niekoľko desiatok mimovládnych organizácií. Majú dostatok financií, aby sa svojej činnosti venovali naplno, veľký priestor v médiách, kde vystupujú ako odborné autority, know-how, kontakty na spoločenské, vedecké, podnikateľské a sčasti aj politické elity a prepojenie so sieťami zahraničných organizácií vykonávajúcimi podobnú činnosť.

Aby sme si ich vymenovali konkrétne, ide o tieto organizácie:

• Donorské nadácie - ide o "materské" organizácie, ktoré do veľkej miery prerozdeľujú prostriedky ostatným mimovládkam (politickým aj nepolitickým) a iniciatívam cez rôzne grantové schémy alebo priamu podporu
• Nadácia otvorenej spoločnosti, Ekopolis, Pontis, Centrum pre filantropiu, Trust pre strednú a východnú Európu (už zaniknutý)
• Antikorupčné
• Aliancia fair play, Transparency International, Zastavme korupciu
• Právna podpora - vyhotovovanie právnych analýz, návrhov zmien legislatívy
• VIA IURIS
• Ľudské práva
• Liga za ľudské práva, Človek v ohrození, Magna - deti v núdzi
• Think-tanky
• Ekonomické: INEKO, INESS, MESA10
• Politické: Inštitút pre verejné otázky, Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika, Nadácia Milana Šimečku, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, Občan, demokracia a zodpovednosť

Tieto organizácie môžeme pomenovať ako tzv. „jadro“ sektora politických mimovládok. Okrem nich ale podobné hodnoty, stanoviská a aktivity zdieľajú aj iné organizácie a iniciatívy, ktoré sú taktiež politickými mimovládkami z tohto jadra pravidelne finančne podporované.

Ide napr. o organizáciu Ľudia proti rasizmu (v súčasnosti málo aktívni), Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Inakosť, Občan, demokracia a zodpovednosť, Queer Leaders Forum, Aspekt a ďalšie.

Čo iné „politické“ mimovládky?

Pre úplnosť je potrebné dodať, že prakticky každá mimovládna organizácia je svojou činnosťou v istom zmysle „politická“, lebo je aktívna vo verejnom priestore a šíri doň nejaké hodnoty: šport, ochrana prírody, podpora národnej kultúry a pod.

Nezriedka takéto organizácie vstupujú aj do legislatívneho procesu, pripomienkujú zákony, obracajú sa na úrady s petíciami a podobne. Vo svojej podstate ide aj v týchto prípadoch o politickú činnosť, i keď skôr doplnkovú k ich hlavnej aktivite.

Rozdiel je však v tom, že tieto mimovládky obhajujú hodnoty, ktorých význam nikto nespochybňuje. Ľudia všetkých svetonázorov sa zhodujú na dôležitosti športu, obnovy kultúrnych pamiatok, pomoci chudobným a pod. Aj keď aj tieto mimovládky môžu byť využité v politickom boji, netvoria jadro sektora politických mimovládok.

Naproti tomu, tie subjekty, ktoré sme zaradili do „jadra“ politických mimovládok, sú aktívne na hlavných frontoch politického, kultúrneho a civilizačného zápasu v otázkach, ktoré rozdeľujú spoločnosť. Voliči rôznych strán majú podstatne rozdielne názory na témy ako imigrácia, multikulturalizmus a geopolitická príslušnosť. Politické mimovládky patriace do jadra, však majú v týchto otázkach jasne vymedzené postoje.

V tomto zmysle budeme ďalej použivať pojem „politické mimovládky“ – na označenie „jadra“ pozostávajúceho z vyššie vymenovaných organizácií.

Mimovládky, aj tie politické, robia väčšinou dobré veci

Na tomto mieste chceme jednoznačne zdôrazniť niekoľko vecí:

1. Drvivá väčšina mimovládnych organizácií je svojou podstatou apolitických. Preto hovoríme špecificky o „politických mimovládkach“.
2. Aj v politických mimovládkach sú podstatnou náplňou činnosti prosociálne aktivity ako dobrovoľnícka pomoc, rozbiehanie komunitných iniciatív, charitatívna činnosť, ochrana prírody atď. Iba určitý (no vplyvný) aspekt ich činnosti je jasne politický.
3. Napriek tomu, že sme kritickí voči niektorým kontroverzným aspektom činnosti politických mimovládok, uvedomujeme si, že v nich pracujú ľudia s pozitívnou energiou, motiváciou a úprimnou snahou pomôcť Slovensku. Sme si toho plne vedomí a oceňujeme to. Nespochybňujeme ich dobrý úmysel.

Nechceme preto nálepkovať ani očierňovať politické mimovládky a už vôbec nie ľudí, ktorí v nich pracujú. Ich práca je z veľkej časti záslužná.

Považujeme však za veľmi podstatné poukázať práve na tú časť faktov a súvislostí ohľadom politických mimovládok, ktorá v hlavnom prúde rozoberaná nie je prakticky vôbec a v „alternatívnych“ médiách je jej pokrytie často faktograficky nedostatočné a miešajú sa doň sporné konšpiračné tvrdenia. Preto chceme priniesť konkrétne fakty.

Občianska spoločnosť

Zástupcovia vyššie spomínaných politických mimovládok sa často prezentujú ako budovatelia a zástancovia občianskej spoločnosti. VIA IURIS napr. píše: „Autentickú občiansku spoločnosť, ako jeden zo základných pilierov slobody a demokracie, ohrozujú nesystémové legislatívne návrhy, populistické vyjadrenia politikov a dezinformačná kampaň konšpiračných médií.“ Práve tieto veci sa snaží riešiť v rámci svojho programu „občianska spoločnosť“, ktorý sa venuje „obrane občianskeho sektora“.

V roku 2018 bol zriadený Active Citizens Fund, ktorý v priebehu rokov 2018 – 2023 rozdelí v rôznych grantoch 7,7 mil. EUR. Peniaze do fondu idú z tzv. nórskych fondov (finančné prostriedky, ktorými Nórsko, Island, Lichtenštajnsko ako nečlenské štáty EÚ prispievajú k rozvoju krajín Európskeho hospodárskeho priestoru, kam patrí aj Slovensko) a prerozdeľujú ich nadácia Ekopolis, Nadácia otvorenej spoločnosti a Karpatská nadácia (finančne napojená na Nadáciu otvorenej spoločnosti).

Nadácia otvorenej spoločnosti má medzi základným popisom svojej činnosti: „Vytvárame príležitosti na skvalitňovanie občianskej spoločnosti“. Centrum pre filantropiu uvádza, že sa svojimi projektmi snaží „o rozvoj filantropie a občianskej spoločnosti“. Pôvodným názvom Nadácie Pontis bol Nadácia pre občiansku spoločnosť.

Je teda namieste sa pýtať, či táto skupina politických mimovládok má skutočne legitimitu vnímať sa ako zástupcovia občianskej spoločnosti.

Čo je to občianska spoločnosť?

Úrad splnomocnenca vlády SR pre občiansku spoločnosť uvádza na svojej stránke:

„Občianska spoločnosť je vytváraná rôznorodými slobodnými aktivitami občanov, ktoré sú nezávislé od verejnej moci a ktorých účelom nie je dosahovanie zisku, ale realizácia nejakého záujmu, či už je to záujem vyšší, verejný, všeobecný, alebo čiastkový, skupinový, či individuálny.“

Do občianskej spoločnosti teda patria, ako sme už spomínali, najrôznejšie aktivity, od športových, kultúrnych, vzdelávacích, charitatívnych, až po občiansky aktivizmus, ktorý sa snaží v spoločnosti presadiť isté hodnoty či opatrenia. To možno nazvať „politickou“ časťou občianskej spoločnosti.

Táto politická časť občianskej spoločnosti sa skladá z rôznych prúdov a rôznych politických názorov: ľudí národne cítiacich, kresťanských konzervatívcov, liberálnych demokratov, socialistov, anarchistov, komunistov a mnohých ďalších.

Všetky tieto ideológie sa objavujú v rôznych prejavoch, od umiernenejších po radikálnejšie a môžu sa rôzne kombinovať.

Každá z nich má témy, na ktoré sa zameriava, organizácie a iniciatívy, ktoré podporuje, osobnosti, ktorých odkaz si pripomína. Každá zdôrazňuje trochu inú oblasť hodnotového systému.

Podstatné je, že všetky tieto názorové skupiny sú súčasťou občianskej spoločnosti. Občianskou spoločnosťou je Klub slovenských turistov, Iniciatíva slovenských učiteľov a OZ Agátik – veselá škôlka a ďalšie. Občianskou spoločnosťou je aj Denník N, aj Zem a Vek, aj Slobodný vysielač. Do občianskej spoločnosti patrí aj náš portál hrot.info.

Preto, pokiaľ niekto vystupuje v mene občianskej spoločnosti, mal by si byť vedomý, že táto obsahuje veľmi veľa názorových prúdov a ony všetky dokopy tvoria občiansku spoločnosť. Občiansku spoločnosť tvorí pluralita postojov, rozmanitosť a otvorená diskusia.

Pokiaľ by vyššie spomínané politické mimovládky mali zastupovať občiansku spoločnosť ako takú, dá sa to v princípe dvomi možnosťami:

1. Riešili by iba témy, ktoré spájajú celú občiansku spoločnosť. Napr. pomoc chorým, upratovanie verejných priestorov, oprava kultúrnych pamiatok, podpora športu, poézie či umenia. Na ich potrebe, aj keď nie na prioritizácii, sa zhodnú vlastne všetky skupiny občianskej spoločnosti. Naopak, témy, ktoré spoločnosť rozdeľujú (geopolitická orientácia, postoj k multikulturalizmu, k LGBT menšinám a pod.) by riešiť nemali, lebo v nich občianska spoločnosť nemá jednotný názor.
2. Riešili by síce témy, ktoré občiansku spoločnosť rozdeľujú, ale venovali by sa im tak, že by sprostredkovali diskusiu, do ktorej by prizývali zástupcov rôznych prúdov a hľadali by medzi nimi spoločné porozumenie a spoločnú cestu.

Ak sa však pozrieme na činnosť politických mimovládok, vidíme, že sa veľmi aktívne venujú práve tým otázkam, ktoré spoločnosť rozdeľujú a zastávajú v nich jasne vyhranené názory. Diskusiu so skupinami, ktoré majú iné názory, takmer vôbec nevedú. Ukážme si teraz, ktoré názory politické mimovládky presadzujú, teda akú majú ideológiu.

Ideológia

Na chvíľku sa pristavíme pri slove „ideológia“, ktoré niekedy naberá negatívny nádych. Etymologicky pochádza z francúzštiny a pôvodne označovalo náuku (logie) zaoberajúcu sa štúdiom ideí (idée), teda myšlienok. Takto slovo využíval francúzsky osvietenský filozofi Antoine Destutt de Tracy.

Čoskoro sa význam slova mierne zmenil a začalo sa používať vo význame doktrína, učenie alebo filozofia. Teda istý hodnotový súbor, etika, presvedčenie.

Slovo „ideológia“ nabralo negatívnu konotáciu u nás hlavne so socialistickým režimom, kde sa ideológia šírila aj do tých oblastí spoločnosti, ktoré by mali byť relatívne apolitické. Začalo byť preto spájané s istou neslobodou a násilným presadzovaním jednej konkrétnej ideológie oproti iným.

Takáto výchylka významu je však skôr historickou anomáliou. Preto používame slovo „ideológia“ v pôvodnejšom, neutrálnom zmysle – ako označenie určitej sady hodnôt a svetonázorových presvedčení. Každý človek, aj každé hnutie, má nejakú ideológiu, systém hodnôt, ktorý mu je blízky a ktorý sa potenciálne snaží v spoločnosti propagovať a presadiť.

Ak hovoríme o ideológii politických mimovládok, myslíme tým jednoducho ich hodnotové a filozofické postoje ku kľúčovým spoločenským otázkam.

Akú „ideológiu“ presadzujú politické mimovládky?

O čom sa dnes v politike búrlivo diskutuje? Sú to témy ako geopolitika, multikulturalizmus a migrácia, práva menšín (národnostných, sexuálnych a iných) a spôsob integrácie do nadnárodných politických a ekonomických štruktúr. Tie ovplyvňujú naše smerovanie ako spoločnosti potenciálne na desaťročia dopredu.

Tieto témy sú silne emočne nabité a občiansku spoločnosť rozdeľujú: rôzne skupiny v občianskej spoločnosti na ne majú radikálne odlišné stanoviská.

Ak sa však pozrieme na vyššie menované politické mimovládky, vo všetkých týchto témach zaujímajú jasne vyhranené stanoviská. Nie všetky politické mimovládky priamo riešia všetky témy a nie všetky ich riešia do rovnakej miery. Pochopiteľne, každá má svoju špecializáciu. Ak sa však pozrieme na tento sektor ako celok, vystupuje jasný obraz uprednostňovanej ideológie.

Taktiež platí, že politické mimovládky, či ich kľúčoví predstavitelia sa vzájomne krížovo podporujú, aj pokiaľ ide o vyhlásenie či iniciatívu, ktorá nespadá do ich hlavnej oblasti záujmu.

Napríklad vyhlásenie podporujúce rodovo citlivú výchovu podporil aj Juraj Mesík, bývalý riaditeľ nadácie Ekopolis (ktorý by sa teda mal primárne orientovať na ekológiu). Výzvu „Ide o civilizačnú príslušnosť Slovenska“, ktorá požaduje jednostranné prozápadný a pro-NATO postoj Slovenska, podporil aj Boris Strečanský z Centra pre filantropiu, ktoré by, prirodzene, malo podporovať skôr pomoc sociálne slabším ľuďom ako geopolitiku. Túto výzvu podporil aj Juraj Mesík a pod.

Kľúčové témy, ktorým sa politické mimovládky venujú, sú nasledovné:

• Geopolitika – presadzujú prozápadnú orientáciu, hlbšiu integráciu v EÚ, silnejšie spojenectvo s USA a NATO
• Multikulturalizmus – presadzujú otvorenú, multikultúrnu spoločnosť, podporujú migráciu z krajín (aj) tretieho sveta, bojujú proti predsudkom a xenofóbii
• Práva menšín – stavajú sa za práva LGBT ľudí
• Občiansky princíp – príslušnosť k národu nepovažujú za významnú hodnotu, národnému cíteniu nepripisujú dôležitosť.
• Nadnárodný aspekt – sú za zmenšovanie právomoci suverénneho národného štátu a prenos právomocí na úroveň nadnárodných organizácií, resp. zväzkov štátov (hlavne EÚ)
• Liberálna ekonomika, globálny kapitalizmus – presadzujú dereguláciu, voľný trh, slobodný pohyb kapitálua odstránenie bariér pre zahraničných investorov (či ich priame zvýhodňovanie).
• Kritika konšpiračných teórií, podpora „kritického myslenia“ – vyzývajú na potrebu čeliť hlavne ruskej propagande a teóriám poukazujúcim na neprimerane silný vplyv ekonomických elít na chod sveta.

Opäť chceme zdôrazniť: netvrdíme, že činnosť politických mimovládok spočíva len v šírení týchto ideologických tém. Ich činnosť je do veľkej miery mimoideologická, ale tento ideologický aspekt je tam jasný a silný. Čo je podstatné, pokiaľ sa vôbec k týmto témam vyjadrujú, tak je to prakticky vždy v línii vyššie uvedených postojov.

Politické mimovládky majú na spomínané témy jasne vyhranené postoje. Postoje umiernenejšieho charakteru a volanie po diskusii medzi rôznymi názorovými prúdmi sa u nich hľadá veľmi ťažko.

Zo strany predstaviteľov politických mimovládok prakticky nikdy nezaznievajú kritické otázky ako napr.:

• „Môže nám masová imigrácia z krajín tretieho sveta nejak uškodiť?“
• „Je jednostranná orientácia na Západ naozaj iba dobrá, alebo môže našu bezpečnosť aj ohroziť?“
• „Je jasné, že stereotypy sú niekedy prehnané. Aký vplyv na identitu ľudí ale bude mať, pokiaľ sa koncepty mužskosti a ženskosti budú úplne dekonštruovať? Nemôže to ohroziť psychosociálny vývin detí?“.

Na kontroverzné témy nepresadzujú vyvážené postoje

Uveďme si niekoľko príkladov postojov, ktoré zo strany politických mimovládok počuť nebudeme:

• Väčšina imigrantov, ktorí do Európy prichádzajú, sú obyčajní ľudia utekajúci pred vojnou. Skúsenosti zo Západu však ukazujú, že multikulturalizmus a masová migrácia z moslimských krajín vedú k zvýšenej hrozbe terorizmu, kriminality a spoločenských nepokojov. V moslimských krajinách je stav ľudských práv vo všeobecnosti nie dobrý, preto by sme mali byť pri prepúšťaní imigrácie opatrní.
• Zo západu sa môžeme mnohé naučiť, ale ako Slováci a Slovania máme aj isté špecifiká, ktoré môžeme dať svetu a mali by sme ich rozvíjať. Nemôžeme sa úplne pozápadniť – stratili by sme tvár a svet by prišiel o časť svojho kultúrneho dedičstva.
• Spojené štáty americké, podobne ako Rusko, sa pri presadzovaní svojich geopolitických a ekonomických záujmov dopúšťajú kontroverzných praktík, niekedy v priamom rozpore s medzinárodným právom.
• Aj keď je každý individuálny, predsa existujú prvky mužskej a ženskej identity. Do istej miery sú ich predpoklady dané biologicky ako prirodzené rozdiely. Aj keď každý má právo zvoliť si, čomu sa chce venovať a ako sa chce rozvíjať, teda stereotypy by nemali človeka zväzovať, je dôležité pochopiť koncepty mužskosti a ženskosti, aby ich ľudia mohli rozvíjať a pochopiť sami seba. Stereotypy sú niekedy jednostranné, preto ich treba opraviť, ale musíme si dať pozor, aby to neznamenalo úplnú dekonštrukciu konceptov ženskosti a mužskosti.
• Sloboda prejavu je základ demokratickej spoločnosti. Preto, hoci nesúhlasíme s niektorými alternatívnymi médiami alebo inými našimi kritikmi, vedieme s nimi otvorenú diskusiu. Nesnažíme sa im znemožniť verejné vystupovanie. Pokiaľ je im sloboda ich prejavu zamedzovaná, napr. korporátnou cenzúrou alebo autocenzúrou, poukazujeme na to a podporujeme ich v ich práve na slobodu prejavu.
• Globalizovaná ekonomika nám mnohé priniesla, predovšetkým veľmi prispela k zvýšeniu nášho blahobytu. Na druhej strane, má aj mnohé odvrátené stránky, napr. veľmi nespravodlivé rozdelenie bohatstva, vznik úzkej vrstvy superbohatých, riziko špekulácií a vzniku bublín, ktoré majú za následok opakované krízy a, samozrejme, drancovanie planéty a úplná ekologická slepota a neudržateľnosť.

Konkrétne fakty a príklady

Nemyslíme si, že by ktokoľvek popieral, že politické mimovládky zastupujú vyššie uvedené postoje. Ukážme si to však niekoľkých konkrétnych príkladoch z nedávnej politickej diskusie.

Príklad 1: Martin Šimečka (jednostranne prozápadná geopolitika, občiansky princíp a odmietanie národného cítenia)

Typickým predstaviteľom blízkym politickému mimovládnemu sektoru je Martin Šimečka. Jeho otec Milan Šimečka bol významným disidentom, podľa ktorého je pomenovaná Nadácia Milana Šimečku. Syn Martina Šimečku Michal sa angažuje v Progresívnom Slovensku.

Martin Šimečka napísal knihu Medzi Slovákmi, ocenenú cenou Dominika Tatarku za rok 2017, ktorú udeľuje Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika.

V tejto knihe Šimečka hovorí o svojich politických postojoch. Okrem iného píše, ako prežíval nežnú revolúciu:

„Tešil som sa, že víťazom dejín sa stal Západ, a nepochyboval som o tom, že jedinou možnosťou je odteraz u nás zavádzať jeho pravidlá demokracie. Nebolo to len moje presvedčenie. Čoskoro sa ukázalo, že východoeurópske národy nemajú Západu čo ponúknuť a že liberálna demokracia západného typu nemá alternatívu.“ (s. 51-52)

Na iných miestach píše Šimečka o slovenskom národnom cítení:

• „Nacionalizmus je nechutný vždy a za každých okolností, ale je asi pravda, že ten slovenský bol vyvolaný najmä zmätkom v hlavách ľudí, ktorí neboli na pád komunizmu vôbec pripravení. Stotožnili sa s vtedajším režimom, plánovali v ňom svoje životy a kariéry. Keď sa systém zrútil, chytali sa záchranného lana, ktorému sa hovorí národná identita. Slovenskosť sa stala náhradnou hodnotou, ktorú prežívali ako skutočnú.“ (s. 57)

Po vzniku samostatnej SR sa podľa Šimečku spoločnosť začala štiepiť „na dve časti reprezentované nacionalistickou luzou a liberálnou elitou. Toto štiepenie sa dodnes neskončilo.“ (s. 58) Samozrejmosťou je kritický pohľad na vznik samostatnej SR, ktorej podľa Šimečku chýbala akákoľvek idea a jej hnacím motorom sa stala paranoja.

Príklad 2: Sebavedomé Slovensko (jednostranne prozápadná geopolitika, občiansky princíp, podpora multikulturalizmu a imigrácie)

Stránka Sebavedomé Slovensko funguje ako webstránka, aj akofacebooková stránka. Medzi podporovateľmi má uvedených Inštitút pre verejné otázky, americkú ambasádu a Nadáciu Antona Tunegu (finančne napojená na Nadáciu otvorenej spoločnosti). V redakcii sú napríklad Grigorij Mesežnikov z IVO alebo Tomáš Kriššák z NOS. Šéfredaktorom je Mário Nicolini z Euroatlantického centra, ktoré bolo tiež sponzorované Sorosovou NOS, a Marek Degro z Nadácia Antona Tunegu. Ide teda o typický projekt politických mimovládok.

Sebavedomé Slovensko sa snaží propagovať „vlastenectvo bez nenávisti“. Jasne sa hlási k občianskemu princípu: „Sme hrdí Slováci. Sebavedomí patrioti, pre ktorých nie je dôležitá farba vašej pokožky, ale viera v skutočnú občiansku spoločnosť.“

Uvádza články o tom, že „Sme Západ, aj keby sme nechceli“. Zdôrazňuje, že vlastenectvo nie je nacionalizmus, jasne sa teda hlási k občianskemu princípu. V jednej zo zverejnených esejí autor píše, že „Európsku úniu a NATO považujem ako mladý človek za súčasť mojej slovenskej identity.“

Na stránke nájdeme aj výzvy na pomoc utečencom: „Je našou zodpovednosťou, nie z pozície Američanov alebo Európanov, ale z pozície ľudských bytostí, aby sme sa postavili na stranu imigrantov, ktorí utekajú pred prenasledovaním, násilím a vojnou. Oni sú tí najzraniteľnejší z nás a zaslúžia si náš súcit a ochranu.“

Samozrejmosťou sú príspevky propagujúce NATO v pozitívnom svete: „NATO – symbol a poistka úspešného Slovenska“, na FB zverejňuje PR fotky vojakov NATO a hovorí o nich ako „našich vojakoch NATO“ s hashtagom #WeareNATO.

Príklad 3: Výzva „ide o civilizačnú príslušnosť Slovenska“ (jednostranne západná geopolitika)

V decembri 2018 adresovala skupina aktivistov poslancom NR SR výzvu „Ide o civilizačnú príslušnosť Slovenska“. Týkala sa Bezpečnostnej a Obrannej stratégie Slovenskej republiky, ktorá práve vtedy bola prijímaná v NR SR. Uvádzala doslova, že „ukotvenie Slovenska v EÚ a silnejšie transatlantické partnerstvo v rámci NATO by malo byť absolútnou prioritou a jedinou alternatívou každého, komu leží na srdci hodnotové a bezpečné postavenie našej krajiny a jej občanov“.

Výzvu podporili okrem iných: Juraj Smatana, Fedor Gál, Peter Zajac, Grigorij Mesežnikov, Ján Orlovský, Tomáš Kriššák (obaja NOS), Boris Strečanský (správna rada Centra pre filantropiu), František Šebej, Juraj Mesík, Soňa Szomolányi, Martin Bútora, Daniel Milo a ďalší.

Príklad 4: Nadácia otvorenej spoločnosti (podpora multikulturalizmu, podpora menšín)

Nadácia otvorenej spoločnosti je asi najznámejšia politická mimovládka. Jej aktivity hovoria vlastnou rečou. Svojimi grantmi podporovala iniciatívy ako Inakosť, Queer leaders forum, Centrum rodových štúdií, Ľudia proti rasizmu. Feministické organizácie ako EsFem, Aspekt, Klub feministických filozofiek alebo združenie lesbických žien MUSEION. NOS podporuje projekty ako „Model rodovo citlivej výchovy“, „Podpora maďarskej a rómskej menšiny a multikultúrneho vzdelávania“, „multikultúrna výchova“ či „Možnosti multikulturalizmu v procese integrácie tzv. Nových menšín do slovenskej spoločnosti“, „Dúhový rok“.

Ľudia proti rasizmu však nebojujú len proti rasizmu, ale už v roku 2004 uviedli v publikácii „Slovenský a európsky rozmer antidiskriminačnej politiky: zvyšovanie informovanosti o antidiskriminačnej politike EÚ“ medzi hlavnými cieľmi, že organizujú celospoločenské akcie, ktorých zámerom je vytvorenie multikultúrnej spoločnosti a dokonca že doslova „pripravujú obyvateľov na príliv emigrantov z iných krajín.“ a „aktívne sa podieľajú na budovaní multikulturality.“

Typickým príkladom propagácie multikulturalizmu je projekt We are open (My sme otvorení) z dielne NOS, ktorý vytvára databázu reštaurácií, kaviarní, klubov a iných prevádzok, ktoré sa aktívne hlásia k hodnotám multikulturalizmu a otvorenej spoločnosti.

Príklad 5: „zásadné odmietnutie“ kritiky politiky rodového scitlivovania

V roku 2014 predstavitelia akademickej obce a odborníkov z praxe vydali „Odborné stanovisko k rodovému scitlivovaniu detí“. Poukázali na to, že zástancovia tzv. rodového scitlivovania chcú meniť zaužívaný spôsob výchovy bez dostatočne vedecky podloženého základu.

Na to bola zverejnená protivýzva, ktorá sa rodového scitlivovania zastala. Podporili ju ľudia ako Milan Šagát (VIA IURIS), Juraj Rizman (toho času Greenpeace, dnes VIA IURIS), Jana Plichtová, Ľubica Trubíniová (Občan, demokracia a zodpovednosť), Šarlota Pufflerová, Soňa Szomolányi, Zora Bútorová (Inštitút pre verejné otázky), Zuzana Neupauer (Nadácia otvorenej spoločnosti), Juraj Mesík (bývalý riaditeľ Ekopolisu), Oľga Pietruchová (Možnosť voľby), Michal Rehúš (INEKO), Adriana Mesochoritisová (Možnosť voľby), Dušan Ondrušek (Partners for Democratic Change Slovakia).

Príklad 6: ekonomika podľa MESA 10 (liberálna ekonomika, globálny kapitalizmus)

Čo sa týka ekonomických názorov, typickým predstaviteľom je organizácia MESA10. Svoje ciele charakterizuje nasledovne:

„Od svojho založenia v roku 1992, MESA10 presadzuje slobodu jednotlivca, trhové hospodárstvo a vládu obmedzenej moci štátu. Presadzuje súkromnú iniciatívu, práva jednotlivcov, demokratické princípy a hodnoty ako slobodná súťaž, rovnosť šancí, Sloboda podnikania, otvorenosť ekonomiky a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva.

(…) MESA10 a jej členovia tlačili na štrukturálne reformy v ekonomike, bankovníctve, súdnictve, verejných financiách a verejnej správe.”

Zakladateľmi MESA10 sú: Ivan Mikloš, Mikuláš Dzurinda, František Šebej, Pavel Hoffmann, Jozef Dančo, Pavol Kinčeš, Jozef Kučerák, Ján Langoš, Gabriel Palacka a Anton Vavro.

Ivan Mikloš je stále riaditeľom MESA 10. Ešte v roku 2018 napísal napr. pre SME komentár „Liberalizmus a kapitalizmus nemajú lepšiu alternatívu“. Podľa Mikloša „všetko ostatné je podvod na voličoch“.

Názory presadzované politickými mimovládkami sú v podstatných témach menšinové

Pokiaľ by politické mimovládky reprezentovali občiansku spoločnosť ako takú, znamenalo by to, že väčšina ľudí by sa mala kloniť k hodnotám, ktoré presadzujú. Podľa prieskumov verejnej mienky to tak ale nie je. Väčšina Slovákov uprednostňuje iné hodnoty ako tie, ktoré zastávajú politické mimovládky.

Geopolitika: podľa výskumu realizovanom SAV z roku 2015 by podľa 59,5 % opýtaných malo Slovensko stáť medzi Ruskom a Západom. 9,4 % - vždy na strane Západu, 21,2 % - skôr na strane Západu, 2 % - vždy na strane Ruska, 9,4 % skôr na strane Ruska.

Na druhej strane, väčšinovú podporu obyvateľstva má členstvo v Európskej únii (podľa Globsecu 52 % v roku 2017; podľa IVO 74 % v roku 2017).

Ľudia sa však stavajú skepticky k prehlbovaniu integrácie v rámci EÚ. Táto hodnota je podľa výskumu IVO z roku 2017 blízka len 35 % obyvateľov SR, zatiaľ čo zachovanie národnej suverenity SR v EÚ je blízka až 68 %, teda takmer dvojnásobku.

Kritický postoj majú občania SR aj k niektorým kľúčovým agendám presadzovaným EÚ v oblasti imigrácie, multikulturalizmu a požiadaviek LGBT (uvádzame nižšie).

Tesne väčšinovú podporu má aj členstvo v NATO (podľa Globsecu za rok 2017 50 %, hoci v roku 2016 Globsec nameral len 43 %; IVO v roku 2017 nameralo podporu členstva v NATO na úrovni 58 %).

Treba však podotknúť, že členstvo v NATO sa samo o sebe vzťahuje k záväzkom kolektívnej obrany, ale neznamená to jednostranne prozápadnú orientáciu na USA, ktorú požadujú predstavitelia politických mimovládok. Väčšina ľudí uprednostňuje vyváženú orientáciu medzi Východom a Západom.

Napriek väčšinovej podpore členstva v NATO si až 40 % Slovákov (relatívna väčšina) v roku 2017 podľa Globsecu myslela, že koalícia NATO a USA podporuje teroristov v Sýrii.

Požiadavky LGBT ľudí: čo sa týka homosexuality a požiadaviek LGBT ľudí, 56 % Slovákov je proti registrovaným partnerstvám, 69 % je proti manželstvám a 75 % proti adopciám, podľa prieskumu Focusu z roku 2016. Za registrované partnerstvá bolo 40 %, za manželstvá 27 % a za adopcie 20 %.

Národné cítenie a multikulturalizmus: Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky z roku 2017, ktorý skúmal 9 hodnotových pozícií, najsilnejšou z nich bola „zachovanie národnej suverenity SR v EÚ“, ktorá je blízka 68 % Slovákov, hneď druhá je „ochrana kresťanstva pred islamom“ (63 %), nasleduje „vlastenectvo“ (59%) a „všeslovanská vzájomnosť, viera v jednotu slovanských národov“ (54%). Typicky témy politických mimovládok mali značne menšiu podporu: „liberálna demokracia“ (36%); „prehlbovanie európskej integrácie“ (35%); „multikulturalizmus, otvorenosť k etnickým menšinám, podpora kultúrnej rozmanitosti“ (32%).

Olga Gyárfašová z IVO to zhodnotila takto:

„O celkovom obraze teda môžeme povedať, že u slovenskej verejnosti prevláda príklon k pozíciám ochrany či obrany národnej suverenity, náboženstva a národnej vzájomnosti. K prehlbovaniu európskej integrácie a multikulturalizmu, podpore kultúrnej rozmanitosti má bližšie podstatne menej opýtaných.“

Záujem o financovanie politických mimovládok zo strany občanov je nízky

Pokiaľ by politické mimovládky reprezentovali občiansku spoločnosť, možno očakávať, že občania by mali záujem na ich činnosti a vo významnej miere by sa podieľali na jej financovaní. Pohľad do výročných správ politických mimovládok ale ukazuje skôr opačný trend. Väčšina financií pre politické mimovládky však pochádza od firiem a vlád.

Uveďme si niekoľko konkrétnych príkladov:

• Nadácia otvorenej spoločnosti: v roku 2016 mala Nadácia otvorenej spoločnosti príjmy 437 472 EUR. Z toho drobní darcovia poskytli iba 2 500 EUR. Príspevky od fyzických osôb na aktivity organizované OSF boli 25 248 EUR. 17 918 EUR prišlo za 2 % z daní, čo boli zrejme prevažne firmy. Keby ale aj to všetko boli drobní darcovia, tak z celkových príjmov NOS príjmy od fyzických osôb tvoria okolo 10 %. Za rok 2017 dostala NOS od drobných darcov tak málo peňazí, že ich ani len neuvádza. Z celkových príjmov za rok 2017 (785 785 EUR) tvoria príspevky od fyzických osôb 30 284 EUR, 2 % z dane tvoria 26 968 EUR. Keby aj všetky príjmy z 2 % dane boli od fyzických osôb (zrejme budú mať prevahu firmy), tak príjmy od fyzických osôb by tvorili 7 % príjmov NOS.
• Pontis: za rok 2016 má v rámci príjmov 4 037 097 EUR. Dary od jednotlivcov sú 18 735 EUR, teda 0,1 %; dary do zbierky Dobrá krajina a Srdce pre deti dokopy 301 037 EUR, teda 9,1 %, to sú zrejme hlavne fyzické osoby, ale ide väčšinou o charitatívne projekty, ktoré nemajú s politikou nič spoločné. 2 % z dane sú 1 322 814, teda 32 %, čo sú však prakticky všetko korporácie ako Slovak Telekom, LIDL, DELL, Accenture a ďalší.
• Aliancia fair-play: Aliancia fair-play za rok 2017 mala príjmy 63 041,77 EUR, z toho príspevky od právnických a fyzických osôb 6 114 EUR, teda menej ako 10 %. 2 % z dane tvoria 25 571 EUR, teda 41 % príjmov, ale tu ide zrejme viac o firmy (vo výročnej správe sa neuvádza, aká časť z 2 % je od fyzických osôb).
• Transparency International: má z celkových príjmov za rok 2017207 225 EUR od fyzických osôb 23 057 EUR, teda 11 %. 2 % z dane sú 7 882 EUR, teda 4 % príjmov, čo ale opäť budú zrejme skôr firmy.

Ak by sme to mali zhrnúť, sektor politických mimovládok v súčasnosti v rámci darov od jednotlivcov dostáva okolo 10 – 15 % príjmov. 85 – 90 % financií, naopak, pochádza z vládneho a korporátneho sektora. Podrobné údaje o financovaní prinesieme v budúcnosti.

Môžeme teda skonštatovať, že napriek desaťročiam pôsobenia, profesionálnej podpore a zdieľaniu know-how od siete stoviek podobných organizácií v desiatkach krajín, silným finančným injekciám zo zahraničia, profesionálnym PR, marketingovým a fundraisingovým kampaniam si politické mimovládky nedokázali vytvoriť stabilnú základňu bežných občanov, ktorí by finančne zabezpečili ich činnosť.

Zhrnutie

Politické mimovládky (Nadácia otvorenej spoločnosti, Pontis, Ekopolis, Transparency international, Aliancia fair play...) sa často vyhlasujú za reprezentantov občianskej spoločnosti. Pokiaľ by to tak naozaj bolo, dalo by sa očakávať, že ich hodnotové pozície zohľadnia rôzne názorové pozície, prípadne budú sprostredkovať dialóg a diskusiu medzi rôznymi časťami občianskej spoločnosti.

Do občianskej spoločnosti totiž patria jednak takmer úplne apolitické subjekty (športové zväzy, občianske kultúrne organizácie, združenia rybárov, psíčkarov, záhradkárov, charity a pod.), ale potom aj subjekty, ktoré sa vo väčšej miere angažujú v hodnotovej a politickej sfére. Túto druhú časť tvorí pestrá paleta názorov: konzervatívci, liberáli, národniari, socialisti, komunisti a ďalší, plus rozličné kombinácie týchto postojov.

Ak sa pozrieme na politické mimovládky, nedá sa povedať, že by reprezentovali občiansku spoločnosť ako celok. Naopak, sú nositeľmi určitej konkrétnej ideológie, ktorá zdôrazňuje hodnoty ako prozápadné a proamerické geopolitické smerovanie Slovenska, podpora migrácie a multikulturalizmu, podpora požiadaviek LGBT menšín a globalizovaná ekonomika so slobodným trhom.

K tomuto je potrebné dodať, že väčšina činnosti politických mimovládok nie je politická, ale ide o všeobecne prospešné aktivity ako pomoc sociálne slabším, oprava kultúrnych a historických pamiatok, modernizácia škôl apod. Pokiaľ však politické mimovládky riešia hodnotové otázky, presadzujú konzistentne vyššie uvedené smerovanie.

Skutočnosť, že politické mimovládky nereprezentujú občiansku spoločnosť, ale jej menšinovú časť, sa prejavuje aj v tom, že 85 – 90 % ich príjmov pochádza z vládnych zdrojov a od korporácií a len 10 – 15 % od jednotlivcov.

Zdroj: hrot.info